Processing math: 0%

Wednesday, June 15, 2022

Integrovanie funkcie jednej reálnej premennej

Neurčitý integrál  

Príklad 1: Vypočítajte neurčitý integrál  \displaystyle\int{\frac{1}{\sqrt{5 + x^2}}\ \mathrm{d}x}.

Riešenie: \int{\frac{1}{\sqrt{5 + x^2}}\ \mathrm{d}x}  je variant ľavej strany integračného vzorca
\int{\frac{\mathrm{d}x}{\sqrt{x^2 + k}}}=\ln \left|x + \sqrt{x^2 + k}\right| + C 
pre k=5.  Preto
\int{\frac{1}{\sqrt{5 + x^2}}\ \mathrm{d}x}=\ln \left|x + \sqrt{x^2 + 5}\right| + C.

Monday, June 13, 2022

Integrovanie funkcie jednej reálnej premennej

Neurčitý integrál

Príklad 4: Vypočítajte neurčitý integrál \displaystyle\int{x^2\cdot \cos{x} \ \mathrm{d}x}.

Riešenie:
Integrál výpočítame pomocou  metódy per partes  - 1. typ.  Pri riešení zvolíme u(x)=x^2. Potom  v^{\prime}(x)=\cos{x}. Derivovaním získame u^{\prime}(x)=2x, integrovaním \displaystyle{v(x)=\int{\cos{x} \ \mathrm{d}x}=\sin x + C}, čo pre C=0 dáva v(x)=\sin{x}.
Dosadením do vzťahu
\int{u(x)\cdot v^{\prime}(x)\ \mathrm{d}x}=u(x)\cdot v(x) - \int{u^{\prime}(x)\cdot v(x)\ \mathrm{d}x}
dostaneme 
\int{x^2\cdot \cos x\ \mathrm{d}x}=x^2\cdot \sin x -\int{2x\cdot \sin x\ \mathrm{d}x}.
Na výpočet integrálu \displaystyle\int{2x\cdot \sin x\ \mathrm{d}x} znova použujeme metódu per partes.
Zvolíme:
u(x)=2x\ \ \  v'(x)=\sin x
u'(x)=2\ \ \  v(x)=-\cos x
\int{2x\cdot \sin x\ \mathrm{d}x}=2x\cdot(-\cos x)-\int{2\cdot (-\cos x)\ \mathrm{d}x}
=2x\cdot(-\cos x)+2\int{\cos x\ \mathrm{d}x}=-2x\cdot \cos x+2 \sin x +C.
Záverom zhrnieme vyrátané:
\int{x^2\cdot \cos x\ \mathrm{d}x}= x^2\cdot \sin x -\int{2x\cdot \sin x\ \mathrm{d}x}
= x^2\cdot \sin x +2x\cdot \cos x-2 \sin x +C=(x^2-2)\cdot \sin x+2x\cdot \cos x+C.

Thursday, June 9, 2022

Rady

Funkcionálne rady 


Príklad 8: Vyriešte nasledujúcu rovnicu a určte, kedy existuje súčet radu
\frac{x}{2}+\frac{x^{2}}{4}+\frac{x^{3}}{8}+\dots=\frac{3x-1}{2}.

Riešenie: Rad \frac{x}{2}+\frac{x^{2}}{4}+\frac{x^{3}}{8}+\dots je nekonečný geometrický funkcionálny rad s kvocientom
q=\frac{a_{n+1}}{a_n}=\frac{\frac{x^{n+1}}{2^{n+1}}}{\frac{x^{n}}{2^{n}}}=\frac{x}{2}.
Aby bol rad konvergentný, musí platiť: |q|=\left|\frac{x}{2}\right|<1 \quad \Rightarrow \quad -1<\frac{x}{2}<1 \quad \Rightarrow \quad -2<x<2. 
Interval konvergencie radu je (-2;2)
Súčet geometrického radu určíme zo vzťahu s=a_1\cdot \frac{1}{1-q}.
s=\frac{x}{2}\cdot \frac{1}{1-\frac{x}{2}}=\frac{\frac{x}{2}}{\frac{2-x}{2}}=\frac{x}{2-x}.
Tento dáme do rovnosti s pravou stranou rovnice uvedenej v zadaní úlohy
\frac{x}{2-x}=\frac{3x-1}{2}
2x=(3x-1)(2-x)
Získaná rovnica 3x^2-5x+2=0 má dve riešenia, menovite x_1=1 a x_2=\frac{2}{3}.
Obe patria do intervalu konvergencie radu. Preto riešením rovnice sú oba korene: {\cal{K}}=\left\{1,\frac{2}{3}\right\}. 

Wednesday, June 8, 2022

Integrovanie funkcie jednej reálnej premennej 

Numerické metódy výpočtu integrálov 


Príklad 1: Obdĺžníkovou metódou, pomocou delenia intervalu \left\langle 1;2\right\rangle na n = 10 podintervalov, vypočítajte hodnotu integrálu \displaystyle\int\limits^2_1{x^2e^{x^2}} \ \mathrm{d}x.
Odhadnite chybu numerického výpočtu. Získané výsledky vyhoďnoťte z hľadiska presnosti.

Riešenie: Interval \left\langle a;b\right\rangle=\left\langle 1;2\right\rangle deliacimi bodmi x_0=1, x_1=1,1, \dots, x_{n-1}=1,9, x_n=2 rozdelíme na 10 ekvidistančných podintervalov. V bodoch x_0, x_1,\dots, x_{n-1} určíme funkčné hodnoty funkcie f(x)=x^2e^{x^2}. Dostaneme hodnoty:
f(1,0)=2,72
f(1,1)=4,06
f(1,2)=6,08
f(1,3)=9,16
f(1,4)=13,91
f(1,5)=21,35
f(1,6)=33,12
f(1,7)=52,00
f(1,8)=82,73
f(1,9)=133,45
Približnú hodnotu integrálu \displaystyle\int^2_1{x^2e^{x^2}}\ \mathrm{d}x vypočítame na základe vzťahu
\int^2_1{x^2e^{x^2}} dx \approx \frac{b-a}{n}\left(f(x_0)+f(x_1)+\cdots +f(x_{n-1})\right)
\int^2_1{x^2e^{x^2}} dx \approx \frac{2-1}{10}(2,72+4,06+\dots+133,45)=\frac{1}{10}\cdot 358,58=35,858.
Pre odhad chyby numerického výpočtu použijeme vzťah
\left|R_0(f)\right|\leq \frac{M_1}{2n}(b-a)^{2}, \qquad M_1=\max\limits_{\left\langle a;b\right\rangle}|f'(x)|.
f'(x)=\left(x^2e^{x^2}\right)'=2xe^{x^2}+x^2e^{x^2}2x=2xe^{x^2}(1+x^2)
Táto funkcia na intervale \left\langle a;b\right\rangle=\left\langle 1;2\right\rangle dosahuje maximum v bode 2, preto
M_1=4 e^{2^2}(1+2^2)= 20e^4
\left|R_0(f)\right|\leq \frac{20e^4}{2\cdot 10}(2-1)^{2} = e^4 \doteq 54,5982.

Porovnaním chyby merania so získanou hodnotou integrálu zisťujeme, že náš výpočet je veľmi nepresný, skutočná hodnota integrálu sa nachádza v intervale
\left\langle 35,858-54,5982;35,858+54,5982\right\rangle=\left\langle -18,7402;90,4562\right\rangle.
Presnejší výsledok možno získať zvýšením počtu deliacich bodov, prípadne použitím inej numerickej metódy integrovania.

Monday, June 6, 2022

Integrovanie funkcie jednej reálnej premennej 

Neurčitý integrál 

Príklad 10: Vypočítajte neurčitý integrál \displaystyle\int{\sin^{3}{x}\cdot\cos{x}\ \mathrm{d}x}.

Riešenie:  Podintegrálna funkcia je v tvare súčinu. Zložitejší činiteľ súčinu je výraz \sin^{3} {x}. Ak by sme pri substitúcii celý tento výraz nahradili premennou t, deriváciou by sme dostali rovnosť 3\sin{x}\cos{x}\ \mathrm{d}x=1 \ \mathrm{d}t, čo je príliš dlhý výraz v porovnaní s druhým činiteľom v podintegrálnej funkcii (\cos {x}). To často poukazuje na fakt, že sme zbytočne nahradzovali príliš zložitý výraz. Vhodnejšie teda bude do substitúcie vziať len jeho časť, konkrétne výraz \sin{x} nahradiť premennou t. Dostaneme: 
\int{\sin^{3}{x}\cdot\cos{x}\ \mathrm{d}x}=\left[ \mathrm{Substit.} \ \sin{x} = t, \ \cos{x} \, \mathrm{d}x= 1\, \mathrm{d}t \right]
= \int{t^{3}\ \mathrm{d}t}=\frac{t^{4}}{4} + C = \frac{\sin^{4}{x}}{4} + C.

Friday, June 3, 2022

Integrovanie funkcie jednej reálnej premennej

Určitý integrál  


Príklad 4: Vypočítajte \displaystyle\int_{-\infty}^0{\frac{x}{x^2+1}\ \mathrm{d}x}.

Riešenie: Funkcia \frac{x}{x^2+1} je spojitá na R, preto ju možno integrovať prenásobením vhodnou jednotkou a následne podľa vzorca.
\int_{-\infty}^{0}{\frac{x}{x^2+1}\ \mathrm{d}x}= \lim_{a\to -\infty}\int_{a}^{0}{\frac{x}{x^2+1}\ \mathrm{d}x}
=\lim_{a\to -\infty} \frac{1}{2}\int_{a}^{0}{\frac{2x}{x^2+1}\ \mathrm{d}x}=\lim_{a\to -\infty}\frac{1}{2}\left[\ln|x^2+1|\right]_a^0=
\lim_{a\to -\infty}\frac{1}{2}\left[\ln(x^2+1)\right]_a^0=\frac{1}{2}\ln(0^2+1)-\lim_{a\to -\infty}\frac{1}{2}\ln(a^2+1)=0-\infty=-\infty.

Integrovanie funkcie jednej reálnej premennej

Určitý integrál  


Príklad 6: Vypočítajte objem telesa, ktoré vznikne rotáciou okolo osi o_x časti roviny ohraničenej krivkami y=6x-x^2y=0.

Riešenie: Ak sú funkcie f(x) a g(x)  spojité na intervale \left\langle a,b\right\rangle a platí g(x)\leq f(x), tak objem telesa V, ktoré vznikne rotáciou množiny bodov v rovine, ktoré spĺňajú nerovnosti a\leq x\leq b a g(x)\leq y \leq f(x) okolo osi o_x je daný vzťahom:
\displaystyle V=\int\limits_a^b{\pi\left(f^2(x)-g^2(x)\right)\ \mathrm{d}x}.
Tento vzťah teda využijeme pri hľadaní riešenia úlohy.
V=\int\limits_0^6{\pi\left(\left(6x-x^2\right)^2-0^2\right)\ \mathrm{d}x}= \int\limits_0^6{\pi (36x^2-12x^3+x^4)\ \mathrm{d}x}=
\left[\pi \left(36\frac{x^3}{3}-12\frac{x^4}{4}+\frac{x^5}{5}\right)\right]^6_0=\pi \left(\left(12\cdot 6^3-3\cdot 6^4+\frac{6^5}{5}\right)-0\right)=\frac{6^4}{5}\pi .

Integrovanie funkcie jednej reálnej premennej

Určitý integrál  


Príklad 7: Vypočítajte dĺžku l krivky C danej vzťahom y=\ln{\sin x}, x\in \left\langle \frac{\pi}{3},\frac{2\pi}{3}\right\rangle.

Riešenie:
Ak je funkcia f(x) je spojitá na intervale \left\langle a,b\right\rangle a  má tam i spojitú prvú deriváciu, tak dĺžka  l  krivky  C danej funkciou y=f(x) na intervale \left\langle a,b\right\rangle je
l=\int_a^b \sqrt{1+\left(f'(x)\right)^2} \ \mathrm{d}x.
Kedže f'(x)=\left(\ln{\sin x}\right)'=\frac{\cos x}{\sin x}, po dosadení do vzťahu na výpočet dĺžky krivky, s využitím rovnosti \sin^2 x + \cos^2 x=1, substitučnej metódy a následným integrovaním podľa vzorca  \displaystyle\int{\frac{\mathrm{d}x}{a^2-x^2}}=\frac{1}{2a} \ln \left|\frac{a+x}{a-x}\right| + C  dostávame
l=\int_{\frac{\pi}{3}}^{\frac{2\pi}{3}} \sqrt{1+\left(\frac{\cos x}{\sin x}\right)^2} \ \mathrm{d}x=\int_{\frac{\pi}{3}}^{\frac{2\pi}{3}} \sqrt{\frac{\sin^2 x + \cos^2 x}{\sin^2 x}} \ \mathrm{d}x=\int_{\frac{\pi}{3}}^{\frac{2\pi}{3}} \frac{1}{\sin x} \ \mathrm{d}x
=\int_{\frac{\pi}{3}}^{\frac{2\pi}{3}} \frac{1}{\sin x}\cdot 1 \ \mathrm{d}x=\int_{\frac{\pi}{3}}^{\frac{2\pi}{3}} \frac{1}{\sin x} \cdot\frac{\sin x}{\sin x}\ \mathrm{d}x
=\int_{\frac{\pi}{3}}^{\frac{2\pi}{3}} \frac{\sin x}{1-\cos^2 x}\ \mathrm{d}x=\left|\mathrm{Substit.} \begin{cases}  & \cos x = t \\ & -\sin x \ \mathrm{d} x = \mathrm{d}t \\ & x=\frac{\pi}{3} \Rightarrow \cos x = \frac{1}{2} \\ & x=\frac{2\pi}{3} \Rightarrow \cos x = \frac{-1}{2} \\ \end{cases}\right|=
-\int_{\frac{1}{2}}^{\frac{-1}{2}} \frac{1}{1-t^2 }\ \mathrm{d}t=-\left[\frac{1}{2}\ln\left| \frac{1+t}{1-t}\right| \right]_{\frac{1}{2}}^{\frac{-1}{2}}
=-\frac{1}{2}\ln\left| \frac{1+\frac{-1}{2}}{1-\frac{-1}{2}}\right|+\frac{1}{2}\ln\left| \frac{1+\frac{1}{2}}{1-\frac{1}{2}}\right|=\frac{ -\ln\frac{1}{3}+\ln 3 }{2}=\ln 3.

Integrovanie funkcie jednej reálnej premennej

Neurčitý integrál

Príklad 5: Vypočítajte neurčitý integrál \displaystyle\int{\ln x\ \mathrm{d}x}.

Riešenie: Daný integrál výpočítame pomocou metódy per partes - 2. typ. Keďže \ln x=1\cdot \ln x, v tomto prípade číslo 1 považujeme za polynóm nultého stupňa.
\int{\ln x}\ \mathrm{d}x=\int{(\ln x)\cdot 1}\ \mathrm{d}x=\left|\begin{array}{cc} u(x)=\ln x & v^{\prime}(x)=1  \\ u^{\prime}(x)=\frac{1}{x} & v(x)=x \end{array}\right|
=x\cdot \ln {x} -\int{x\cdot \frac{1}{x}}\ \mathrm{d}x=x\cdot \ln {x}-x + C.

Integrovanie funkcie jednej reálnej premennej

Neurčitý integrál

Príklad 6: Vypočítajte neurčitý integrál \displaystyle\int{e^x\cdot \sin {x}\ \mathrm{d}x}.

Riešenie:  Daný integrál výpočítame pomocou  metódy per partes - 3. typ. Pri oboch použitiach vzorca \int{u(x)\cdot v^{\prime}(x)\ \mathrm{d}x}= u(x)\cdot v(x) - \int{u^{\prime}(x)\cdot v(x)\ \mathrm{d}x} položíme  u(x) rovné goniometrickej funkcii.
\int{e^x\cdot \sin {x}\ \mathrm{d}x}=\int{\sin {x} \cdot e^x \ \mathrm{d}x}=\left|\begin{array}{cc} u(x)=\sin {x} & v^{\prime}(x)=e^x  \\ u^{\prime}(x) & v(x)=e^x=\cos{x}\end{array}\right|
= e^x\cdot\sin {x} -\int{e^x\cdot \cos{x}\ \mathrm{d}x}=\left|\begin{array}{cc} u(x)=\cos {x} & v^{\prime}(x)=e^x \\ u^{\prime}(x)=-\sin{x} & v(x)=e^x\end{array}\right|
= e^x\cdot\sin {x} -\left(e^x\cdot\cos {x} -\int{e^x\cdot (-\sin{x})\ \mathrm{d}x}+C \right)

Dostaneme takto rovnicu 
\int{e^x\cdot \sin {x}\ \mathrm{d}x}=e^x\cdot\sin {x} -e^x\cdot\cos {x} -\int{e^x\cdot \sin{x}\ \mathrm{d}x}+C
Odkiaľ  
2\int{e^x\cdot \sin {x}\ \mathrm{d}x}=e^x\cdot\sin {x} -e^x\cdot\cos {x}+C
\int{e^x\cdot \sin {x}\ \mathrm{d}x}=\frac{1}{2}\left(e^x\cdot\sin {x} -e^x\cdot\cos {x}+C\right)

Thursday, June 2, 2022

Integrovanie funkcie jednej reálnej premennej

Určitý integrál   


Príklad 1: Vypočítajte integrál \displaystyle\int\limits_0^\infty{\frac{1}{x^2+1}\ \mathrm{d}x}.

Riešenie: Na základe spojitosti funkcie \frac{1}{x^2+1} ju možno integrovať podľa vzorca.
\int\limits_0^\infty{\frac{1}{x^2+1}\ \mathrm{d}x}= \lim_{c\rightarrow \infty}\int\limits_0^b{\frac{1}{x^2+1}}\ \mathrm{d}x=\lim_{b\rightarrow \infty}\left[\mathrm{arctg}\ x\right]_0^b
=\lim_{b\rightarrow \infty}\left(\mathrm{arctg}\ b-\mathrm{arctg}\ 0\right)=\frac{\pi}{2}.

Integrovanie funkcie jednej reálnej premennej

Určitý integrál   


Príklad 3: Vypočítajte určitý integrál \displaystyle\int\limits_0^1{\mathrm{arctg}\ x\ \mathrm{d}x}.

Riešenie: Funkcia \mathrm{arctg}\ x je spojitá na \mathbb{R}, teda je integrovateľná na \mathbb{R}. Na výpočet primitívnej funkcie k funkcii \displaystyle \mathrm{arctg}\ x použijeme metódu per partes.
\int{\mathrm{arctg}\ x\ \mathrm{d}x}=\left| \begin{array}{cc} \mathrm{arctg}\ x=u & 1=v^\prime \\ \frac{1}{x^2+1}=u^\prime & x=v\\ \end{array} \right|  =x\cdot\mathrm{arctg}\ x-\int{\frac{1}{x^2+1}\cdot x\ \mathrm{d}x}=*
Integrál \displaystyle\int{\frac{1}{x^2+1}\cdot x\ \mathrm{d}x} najskôr upravíme, a potom vypočítame podľa vzorca
\int{\frac{f\prime(x)}{f(x)}\ \mathrm{d}x}=\ln |f(x)|+C. 
\int{\frac{1}{x^2+1}\cdot x\ \mathrm{d}x}=\frac{1}{2}\int{\frac{2x}{x^2+1}\ \mathrm{d}x}=\frac{1}{2}\ln |x^2+1|+C = \frac{1}{2}\ln (x^2+1)+C,
nakoľko x^2 je nezáporné. Teda
*= x\cdot\mathrm{arctg}\ x- \frac{1}{2}\ln (x^2+1)+C.
V závere použijeme Newton-Leibnizovu formulu:
\int\limits_0^1{\mathrm{arctg}\ x\ \mathrm{d}x}=\left[x\cdot\mathrm{arctg}\ x- \frac{1}{2}\ln(x^2+1)\right]_0^1=
\left(1\cdot\mathrm{arctg}\ 1- \frac{1}{2}\ln(1^2+1)\right)-\left(0\cdot\mathrm{arctg}\ 0- \frac{1}{2}\ln(0^2+1)\right) =\frac{\pi}{4}- \frac{1}{2}\ln 2.

Rady

Číselné rady 


Príklad 5: Vyšetrite konvergenciu radu \displaystyle\sum_{n=1}^{\infty} \frac{n^{n}}{2^{n}\cdot n!}.

Riešenie: Použijeme D'Alembertovo kritérium. Určíme
\lim_{n\to\infty}\frac{a_{n+1}}{a_n} =\lim_{n\to\infty}\frac{\frac{(n+1)^{n+1}}{2^{n+1}\cdot (n+1)!}}{\frac{n^{n}}{2^{n}\cdot n!}} =\lim_{n\to\infty}\frac{\frac{(n+1)^{n}\cdot (n+1)}{2\cdot 2^{n}\cdot (n+1)\cdot n!}}{\frac{n^{n}}{2^{n}\cdot n!}} = \lim_{n\to\infty}\frac{(n+1)^{n}}{2\cdot n^{n}} =
=\frac{1}{2}\cdot\lim_{n\to\infty}\left(\frac{n+1}{n}\right)^{n} =\frac{1}{2}\cdot \underbrace{\lim_{n\to\infty}\left( 1 + \frac{1}{n}\right)^{n}}_{e}=\frac{1}{2}\cdot e=\frac{e}{2}>1.
Na základe toho odvodíme, že rad diverguje.

Integrovanie funkcie jednej reálnej premennej

Neurčitý integrál  

Príklad 2: Vypočítajte neurčitý integrál \displaystyle\int{\mathrm{tg}^2 \  x\, \mathrm{d}x}.

Riešenie: Keďže \displaystyle\mathrm{tg}\  x=\frac{\sin x}{\cos x} a platí vzťah 1=\sin^2 x+\cos^2 x, daný integrál môžeme vypočítať rozkladom a úpravou nasledovne:
\int{\mathrm{tg}^2 \ x\, \mathrm{d}x}=\int{\frac{\sin^2 x}{\cos^2 x}\, \mathrm{d}x}=\int{\frac{1-\cos^2 x}{\cos^2 x}\, \mathrm{d}x}=\int{\left(\frac{1}{\cos^2 x}-\frac{\cos^2 x}{\cos^2 x}\right)\ \mathrm{d}x} 
=\int{\frac{1}{\cos^2 x}\, \mathrm{d}x}-\int{1\, \mathrm{d}x}=\mathrm{tg}\  x-x+C.

Integrovanie funkcie jednej reálnej premennej

Neurčitý integrál  


Príklad 3: Určte primitívnu funkciu k funkcii f(x)=\sin{3x}.

Riešenie: Primitívnu funkciu k funkcii f(x)=\sin{3x} sa pokúsime nájsť odhadom. Vieme, že
\int{\sin{x}\ \mathrm{d}x}=-\cos{x}+C.
Dá sa teda predpokladať, že aj primitívna funkcia k funkcii \sin{3x} bude vo svojom vyjadrení obsahovať výraz -\cos{3x}.  Funkcia -\cos{kx} pre k\notin \{0; 1\} je zložená funkcia, ktorej derivácia je
[-\cos{kx}]^{\prime}=(\sin{k x})\cdot[kx]^{\prime}=k\cdot\sin{k x},
teda k krát väčšia ako \sin{k x}. Pri integrovaní funkcie f(x)=\sin{k x}=\sin{3x} musíme výraz -\cos{kx}=-\cos{3x} predeliť k=3, aby sme dostali primitívnu funkciu k f(x). Dostaneme
\int{\sin{3 x}\ \mathrm{d}x}=\frac{1}{3}(-\cos{3x})+C=\frac{-\cos{3x}}{3}+C.

Wednesday, June 1, 2022

Integrovanie funkcie jednej reálnej premennej

Neurčitý integrál

Príklad 7: Vypočítajte neurčitý integrál \displaystyle\int{\frac{x}{\cos^2{x}}\ \mathrm{d}x}.

Riešenie: Integrál budeme riešiť metódou per partes - 4. typ. Podintegrálnu funkciu zapíšeme v tvare súčinu f(x)=\frac{x}{\cos^2{x}}=\frac{1}{\cos^2{x}}\cdot {x}.
Na ľahko zintegrovateľný nepolynomický činiteľ súčinu budeme nahliadať ako na zderivovanú funkciu. Zapíšeme:
\int{\frac{x}{\cos^2{x}}\ \mathrm{d}x}=\int{{x\cdot\frac{1}{\cos^2{x}}}\ \mathrm{d}x}=\left|\begin{array}{cc}  u(x)=x &  v^{\prime}(x)=\cos^{-2}{x} \\ u^{\prime}(x)=1 & v(x)=\mathrm{tg}\ {x}\end{array}\right|=
x\cdot\mathrm{tg}\ {x}-\int{\mathrm{tg}\ {x}\ \mathrm{d}x}=x\cdot\mathrm{tg}\ {x}+\int{\frac{-\sin{x}}{\cos{x}}\ \mathrm{d}x}=x\cdot\mathrm{tg}\ {x}+\ln{|\cos{x}|}+C.